Súdny dvor Európskej únie vydal dňa 11.12.2014 rozsudok vo veci C-212/13 proti Úradu na ochranu osobných údajov Českej republiky. Predmetné prejudiciálne konanie sa týkalo prevádzkovania kamerových informačných systémov v kontexte výkonu výlučne osobných alebo domácich činností.

 

Smernica o ochrane osobných údajov sa uplatňuje na obrazový záznam vykonaný prostredníctvom kamerového systému, ktorý inštalovala osoba na svojom rodinnom dome a ktorý je namierený na verejné priestranstvo. Smernica však umožňuje zohľadniť oprávnený záujem tejto osoby na ochrane jej života, zdravia a majetku, ako aj života, zdravia a majetku jej rodiny. Smernica o ochrane osobných údajov v zásade umožňuje spracovávanie takýchto údajov len so súhlasom dotknutej osoby. Nevzťahuje sa však na spracovávanie uskutočnené fyzickou osobou na výkon výlučne osobných alebo domácich činností. Pán R. a jeho rodina boli niekoľkokrát predmetom útoku neznámej osoby a na ich dome boli opakovane rozbité okná. V reakcii na tieto útoky pán Ryneš nainštaloval na dome, v ktorom bývala jeho rodina, kamerový systém, ktorý snímal vstup do tohto domu, verejnú ulicu a vstup do protiľahlého domu.V noci zo 6. na 7. októbra 2007 došlo k ďalšiemu rozbitiu okna na ich rodinnom dome výstrelom z praku. Záznam z kamerového systému, ktorý bol odovzdaný policajným orgánom, umožnil identifikovať dve podozrivé osoby, voči ktorým sa začalo trestné konanie. Jeden z podozrivých však napadol pred českým Úradom na ochranu osobných údajov zákonnosť spracovania osobných údajov zaznamenaných kamerovým systémom pána R. Úrad dospel k záveru, že pán R. skutočne porušil právne predpisy v oblasti ochrany osobných údajov a uložil mu pokutu. V tejto súvislosti Úrad okrem iného uviedol, že údaje o podozrivej osobe boli zaznamenané bez jej súhlasu, hoci sa nachádzala na verejnom priestranstve, teda na ulici pred domom pána R. Nejvyšší správní soud (Česká republika), ktorý v spore medzi pánom R. a Úradom rozhoduje o kasačnom opravnom prostriedku, kladie Súdnemu dvoru otázku, či záznam vykonaný pánom Rynešom na účely ochrany jeho života, zdravia a majetku (teda zaznamenávanie osobných údajov jednotlivcov útočiacich na jeho dom z verejnej ulice) predstavuje spracovanie údajov, na ktoré sa smernica nevzťahuje, lebo ide o záznam vykonaný fyzickou osobou na výkon výlučne osobných alebo domácich činností.

 

Vo svojom rozsudku Súdny dvor v prvom rade pripomína, že pojem „osobné údaje“ v zmysle smernice zahŕňa akékoľvek informácie týkajúce sa identifikovanej alebo identifikovateľnej fyzickej osoby. Identifikovateľná osoba je osoba, ktorú možno identifikovať, priamo alebo nepriamo, najmä pomocou overenia jedného alebo viacerých faktorov špecifických pre jeho fyzickú identitu. V dôsledku toho obraz osoby zaznamenaný prostredníctvom kamery predstavuje osobný údaj, lebo umožňuje identifikovať dotknutú osobu. Rovnako sledovanie s využitím kamerového systému, ktoré zahŕňa nahrávanie a uchovávanie osobných údajov, patrí do pôsobnosti smernice, lebo predstavuje automatizované spracovanie týchto údajov.

 

V druhom rade Súdny dvor uvádza, že výnimku stanovenú smernicou vzťahujúcu sa na spracovanie údajov fyzickou osobou na výkon výlučne osobných alebo domácich činností treba vykladať reštriktívne. Dohľad s využitím kamerového systému, ktorý sníma verejné priestranstvo a v dôsledku toho smeruje mimo súkromnú sféru osoby, ktorá jeho prostredníctvom spracováva údaje, nemožno považovať za „výlučne osobnú či domácu činnosť“. Vnútroštátny súd musí pri uplatňovaní smernice taktiež vziať do úvahy, že jej ustanovenia umožňujú zohľadniť oprávnený záujem kontrolóra, ktorý spočívajú v ochrane jeho majetku, zdravia a života, rovnako ako aj majetku, zdravia a života jeho rodiny. Konkrétne, po prvé, osobné údaje možno spracovávať bez súhlasu údajového subjektu okrem iného vtedy, ak je ich spracovanie nevyhnutné na uskutočnenie oprávnených záujmov kontrolóra. Po druhé osoba nemusí byť informovaná o spracovávaní, ak je jej informovanie nemožné alebo by mohlo znamenať vyvinutie neprimeraného úsilia. Po tretie členské štáty môžu prijať legislatívne opatrenia na obmedzenie rozsahu povinností a práv uvedených v smernici, keď je takéto obmedzenie nevyhnutné na zabezpečenie predchádzania trestným činom, ich vyšetrovania, odhaľovania a stíhania alebo ochrany práv a slobôd iných.

 

Zdroj: Súdny dvor Európskej únie, TLAČOVÉ KOMUNIKÉ č. 175/14 v Luxemburgu 11. decembra 2014. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 95/46/EHS z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov (Ú. v. ES L 281, s. 31; Mim. vyd. 13/015, s. 355).

Mgr. Michal Kmec