K posilneniu postavenia veriteľa v záväzkových vzťahoch slúžia zabezpečovacie inštitúty. Jedným z najfrekventovanejších je zmluvná pokuta alebo tzv. konvenčná pokuta, ktorú nachádzame v občianskoprávnych, ale aj obchodnoprávnych zmluvných vzťahoch. Právna úprava je obsiahnutá tak v zákone č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „OZ“) a zákone č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „ObZ“), avšak táto má len dopĺňajúci charakter a zakotvuje len niektoré ustanovenia a odchýlky k úprave obsiahnutej v OZ.

 

V súlade s ustanovením § 544 ods. 1 OZ je potrebné zmluvnú pokutu chápať ako „dojednanie zmluvných strán pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti, kedy je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.“ Zákon však pre platnosť dohody o zmluvnej pokute ustanovuje základné podmienky a to obligatórnu písomnú formu a povinnosť určiť výšku pokuty, resp. spôsob jej určenia. Otázku výšky pokuty, resp. spôsobu jej určenia musí bližšie riešiť samotná dohoda strán, nakoľko zákon ju osobitne nešpecifikuje. Na tomto mieste upozorňujeme, že výška zmluvnej pokuty musí vychádzať z hodnoty zabezpečenej pohľadávky a zároveň musí spĺňať atribút primeranosti. Z rozsudku NS SR, sp.zn.: 3Obo/283/1998 vyplýva, že „zmluvnú pokutu vo výške 1/50 z hodnoty zabezpečeného záväzku nemožno považovať za neprimeranú.“ V súvislosti s výškou zmluvnej pokuty poukazujeme na inštitút moderačného práva súdu a jeho odchýlnu úpravu v OZ a ObZ.

Osobitne v nadväznosti na povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu vzniká otázka, či je zmluvná strana, ktorá má povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu, zároveň povinná nahradiť aj škodu, ktorá porušením povinnosti vznikla. V prvom rade je potrebné poznamenať, ako bolo už aj vo vyššie citovanom ustanovení § 544 ods. 1 OZ uvedené, že povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu pri porušení zabezpečenej zmluvnej povinnosti vniká bez ohľadu na to, či porušením povinnosti vznikla škoda. Pre samotný vznik nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty nie je teda rozhodujúci vznik škody, ale fakt, že došlo k porušeniu zmluvnej povinnosti, na ktoré sa podľa dohody zmluvných strán vzťahuje zmluvná pokuta. Zároveň však na tomto mieste je nevyhnutné vysporiadať sa so subjektívnou stránkou porušenia zabezpečenej povinnosti. V zmysle právnej úpravy zakotvenej v OZ „nie je dlžník povinný zmluvnú pokutu zaplatiť, ak porušenie povinnosti nezavinil, ibaže sa zmluvné strany dohodli inak.“  Naopak ObZ vychádza v tomto smere z objektívnej zodpovednosti bez ohľadu na zavinenie.

 

Ak však vznikla povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu a zároveň s porušením zmluvnej povinnosti vznikne škoda, tak s poukazom na ustanovenie § 545 ods. 2 OZ „veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa vzťahuje zmluvná pokuta, ak z dojednania účastníkov o zmluvnej pokute nevyplýva niečo iné. Veriteľ je oprávnený domáhať sa náhrady škody presahujúcej zmluvnú pokutu, len keď je to medzi účastníkmi dohodnuté.“

V zmysle citovaného ustanovenia vo všeobecnosti platí, že veriteľ nemá popri nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty nárok na náhradu škody, ktorá porušením povinnosti vznikla. Právna úprava vychádza z postavenia zmluvnej pokuty ako paušalizovanej náhrady škody, ktorá v plnom rozsahu pohlcuje nárok na náhradu škody. Ide však o dispozitívnu právnu úpravu, a teda zmluvné strany sa môžu v predmetnej zmluve dohodnúť aj inak.

Dohoda zmluvných strán môže mať podobu:

  • kumulatívnej zmluvnej pokuty alebo
  • alternatívnej zmluvnej pokuty.

V prvom prípade, ak si v zmluve zmluvné strany dohodnú zmluvnú pokutu ako kumulatívnu, potom vzniká nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty popri nároku  na zaplatenie náhrady škody. Aj pri takomto spôsobe riešenia stretu nároku na náhradu škody a zmluvnej pokuty rozoznávame dva prípady a to, keď sa v zmluve dohodne kumulatívna zmluvná pokuta ako:

  • započítateľná, kedy v súlade s ustanovením § 545 ods. 2 OZ druhá veta vzniká veriteľovi nárok na zaplatenie náhrady škody len vo výške, o ktorú škoda presahuje zmluvnú pokutu, t.j. vo výške rozdielu medzi výškou škody a výškou zmluvnej pokuty alebo ako
  • nezapočitateľná, kedy má veriteľ nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty a súčasne náhrady škody v plnom rozsahu a nie len vo výške rozdielu.

Druhou možnosťou je dojednanie alternatívnej zmluvnej pokuty, kedy musí byť v zmluve jednoznačne vymedzené, že veriteľ má pre takýto prípad nárok na náhradu škody a zároveň má možnosť výberu medzi náhradou škody alebo zaplatením zmluvnej pokuty. Takáto dohoda je vhodná pre situácie, kedy by škoda bola vyššia ako dohodnutá výška zmluvnej pokuty.

V neposlednom  rade považujem za potrebné poznamenať, že aj keď si zmluvné strany v zmluve vyriešia otázku nároku na zmluvnú pokutu a náhradu škody, tak  ich zaplatením nezaniká primárna povinnosť, ktorej porušením vznikla povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu, prípadne náhradu škody. Zmluvná strana je tak popri povinnosti na ich zaplatenie v súlade s ustanovením § 545 ods. 1 OZ povinná splniť povinnosť, ktorú porušila, ibaže sa zmluvné strany dohodli inak.

 

Vzhľadom na pomerne širokú mieru možnej dispozície, ktorú zákon umožňuje v súvislosti s dojednaním zmluvnej pokuty, považujeme za nutné upozorniť na to, aby zmluvné strany upriamili pozornosť na dostatočnú, a pre konkrétny zmluvný vzťah vhodnú, úpravu nie len výšky zmluvnej pokuty, ale aj úpravu otázky náhrady škody v súvislosti s porušením zabezpečenej zmluvnej povinnosti, či otázku povinnosti dodatočného splnenia primárnej zmluvnej povinnosti.  Všetky možnosti riešenia problematiky náhrady škody ako vyššie uvádzame, majú rovnako účastníci obchodnoprávnych, ako aj občianskoprávnych zmluvných vzťahov.

 

 

Zdroj: Fekete I., Občiansky zákonník 2.-Veľký komentár, Bratislava: Eurokódex 2011

Autor: JUDr. Lenka Csikyová