V súčasnosti dochádza k čoraz častejším prevodom obchodných podielov v spoločnostiach s ručením obmedzeným, a preto je nevyhnutné a namieste sa zaoberať otázkou kedy a za akých okolností dochádza v tejto oblasti k spáchaniu trestného činu.

 

Je potrebné venovať pozornosť predovšetkým vymedzeniu skutku, na ktorý poukážeme na konkrétnom prípade z praxe. Prokurátor podal obžalobu pre spáchanie trestného činu poškodzovanie veriteľa upraveného v Trestnom zákone konkrétne v ustanovení § 239 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. a), ktorého sa mal obžalovaný dopustiť tak, že ako spoločník spoločnosti s ručením obmedzeným a zároveň konateľ tejto spoločnosti, previedol na konanom valnom zhromaždení tejto spoločnosti svoj obchodný podiel a aj funkciu konateľa na cudzieho štátneho príslušníka, hoci si bol vedomý, že tento nemá o vedenie spoločnosti žiaden záujem, nebude vykonávať podnikateľskú činnosť a nebude ani zastihnuteľný, čím znemožní veriteľom tejto spoločnosti s ručením obmedzeným, aby si mohli vymáhať svoje pohľadávky, ktoré im vznikli. Prokurátor v obžalobe kládol za vinu obžalovanému, že tento:

  • previedol obchodný podiel na osobu nespôsobilú podnikať, aby sa vyhol úhrade pohľadávok veriteľov a tým na to v následnosti,
  • vznikla veriteľom škoda nevymožiteľnosti svojich pohľadávok.

Je nevyhnutné uviesť, že podstatou spáchania trestného činu poškodzovania veriteľa nemožno vidieť v obyčajnom prevode obchodného alebo obchodných podielov z jednej alebo viacerých spoločníkov spoločnosti s ručením obmedzeným na nového alebo nových nadobúdateľov, hoci ide aj o nespôsobilú osobu vykonávať tieto práva spojené s nadobudnutými podielmi obchodnej spoločnosti v tomto prípade totiž dochádza len k prevodu obchodných podielov z jednej alebo viacerých osôb na inú/é, avšak týmto aktom nie je spojená zmena objemu majetku spoločnosti. K rovnakému názoru dospela aj judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. rozhodnutie NSSR sp. zn.: 6T do 40/2011 zo dňa 12.05.2011, v ktorom súd konštatuje, že,,Samotným prevodom obchodného podielu v spoločnosti s ručením obmedzeným z doterajšieho spoločníka na inú osobu, nedochádza k žiadnej zmene vo vzťahu k výške majetku spoločnosti a tým ani k zmareniu uspokojenia veriteľa a preto takýto prevod nenapĺňa skutkovú podstatu trestného činu poškodzovania veriteľa.“

 

Je potrebné si položiť otázku: Kedy teda dôjde k trestnému činu v súvislosti s prevodom obchodného podielu? Základným predpokladom v procese vyšetrovania musí byť zistené, či v čase prevodu mala dlžná spoločnosť nejaký majetok, ktorý by uspokojil veriteľov. Ak by spoločnosť nemala žiadny majetok nemohlo by ísť vôbec o trestný čin poškodzovania veriteľa. Ak je jediným majetkom spoločnosti napr. nehnuteľnosť, na ktorej je zriadené záložné právo v prospech veriteľa, tak ostatných veriteľov možno brať do úvahy len vtedy, ak by príjem z predaja bol taký, žeby rástli finančné prostriedky aj po uspokojení prednostného záložného veriteľa. Ak je veriteľov viac a výška majetku nedosahuje dostatočnú mieru, musia byť veritelia uspokojení rovnomerne (to neplatí pri prípade záložného veriteľa, ktorý je uprednostnený). Charakter trestného činu je naplnený vtedy, ak sa zistí, že dlžník mal v čase spáchania trestného činu (v čase prevodu obchodného podielu) majetok použiteľný na uspokojenie veriteľov a k prevodu došlo práve s úmyslom vyhnúť sa plneniu uspokojenia veriteľov teda išlo o odstraňovanie majetku zo spoločnosti. Tento prevod na nespôsobilú osobu má zastrieť spáchanie trestného činu (napr. trestný čin poškodzovania veriteľa, sprenevery, podvodu, porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku). Takéto konanie (odčerpanie aktív spoločnosti) je konanie v príčinnej súvislosti, s ktorým môže byť spáchaný trestný čin.

 

Na záver je potrebné uviesť, že prevod obchodných podielov na nespôsobilú osobu sám o sebe nie je trestným činom. Ak je prevod obchodných podielov posúdený, ako súčasť konania, pri ktorom ide o zámerne znižovanie aktív spoločnosti, čiže majetku spoločnosti, a tým zamedzenie uspokojenia pasív veriteľov, prípadne nový spoločník získal do dispozície cudziu vec zverenú spoločnosti a tieto si neoprávnené ponechal. Osoba nespôsobilá na podnikanie môže byť posudzovaná ako účastník na spáchaní trestného činu, ak sa preukáže pomoc účastníka na spáchaní trestného činu a má aspoň laickú vedomosť o spáchaní trestného činu.

 

Zdroj: http: www.pravnelisty.sk

JUDr. Lukáš Polák