Cestovanie verejným dopravným prostriedkom je každodennou súčasťou mnohých z nás. Rozhodli sme sa preto priblížiť základné otázky týkajúce sa právnej úpravy využívania verejnej dopravy ako aj výkonu oprávnení revízora a jeho kontrolnej činnosti. V úvode je nutné priblížiť na základe akého právneho vzťahu cestujúci využíva cestovanie v dopravnom prostriedku hromadnej dopravy. Uvedené má význam pre správne porozumenie tomu, čo všetko je revízor v zmysle zákona oprávnený kontrolovať.

 

Cestovanie verejnou hromadnou dopravou sa z právneho hľadiska uskutočňuje na základe zmluvy o preprave osôb, ktorá sa uzatvára medzi dopravcom a cestujúcim. Zmluva o preprave osôb sa uzatvára podľa ustanovení § 760 až 764 Občianskeho zákonníka. Dôležité je pritom vymedziť okamih vzniku tejto zmluvy. V prípade, ak je cestujúci držiteľom predplatného cestovného lístku je zmluva uzavretá okamihom nastúpenia do dopravného prostriedku. Ak však cestujúci nie je držiteľom predplatného je zmluva uzavretá okamihom označenia zakúpeného cestovného lístku v dopravnom prostriedku. Potvrdením o uzatvorení zmluvy o preprave osôb a o zaplatení cestovného lístku je podľa ustanovenia § 16 ods. 1 zákona o cestnej doprave cestovný lístok v papierovej podobe alebo v elektronickej podobe.

Povinnosti dopravcu ako aj podmienky podnikania v cestnej doprave bližšie upravuje zákon č. 56/2012 Z. z. o cestnej doprave (ďalej len „zákon o cestnej doprave“).

Dopravca je v zmysle ustanovenia § 4 ods. 1 písm. b) zákona o cestnej doprave povinný v prepravnom poriadku uviesť spôsob a platnosť uzavretia zmluvy o preprave osôb. Okrem toho samotné ustanovenie § 4 taxatívne vymedzuje aj ďalšie údaje, ktoré musia byť povinne uvedené v prepravnom poriadku dopravcu. Ide napríklad o:

  • práva a povinnosti dopravcu, rozsah jeho zodpovednosti za spôsobenú škodu,
  • rozsah práv a povinností cestujúcich pred začatím prepravy, počas prepravy, a bezprostredne po skončení prepravy,
  • postup pri kontrole cestovných lístkov v pravidelnej doprave, práva a povinnosti revízorov a spôsob sankcionovania cestujúcich bez platného cestovného lístka a vymáhania cestovného, a pod.

 

Prepravný poriadok je dopravca v zmysle platnej právnej úpravy povinný zverejniť na svojom webovom sídle a iným vhodným spôsobom. Ak v prepravnom poriadku nie je uvedený deň začiatku platnosti, prepravný poriadok je platný odo dňa jeho zverejnenia na webovom sídle. Zverejnený prepravný poriadok je súčasťou návrhu dopravcu na uzavretie prepravnej zmluvy a po jej uzatvorení je jeho obsah súčasťou zmluvných práv a povinností účastníkov zmluvy.

Výkon kontroly cestovných lístkov v zmysle zákonnej úpravy prislúcha revízorovi, ktorý je zamestnancom dopravcu. Okrem toho má revízor tiež ďalšie oprávnenia zakotvené v zákone o cestnej doprave. Podľa ustanovenia § 12 ods. 1 a ods. 2 zákona o cestnej doprave je revízor oprávnený:

  • dávať pokyny a príkazy cestujúcim na účel zaistenia ich bezpečnosti alebo bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, ktorí sú povinní ich uposlúchnuť,
  • vylúčiť z prepravy cestujúceho, ktorý napriek upozorneniu neuposlúchne pokyn alebo príkaz podľa bodu 1, poruší povinnosť podľa prepravného poriadku, neoprávnene sa zdržiava v autobuse, svojím správaním ohrozuje bezpečnosť prepravy, narúša pokojnú a pohodlnú jazdu autobusu, znečistí autobus alebo obťažuje cestujúcich, ako aj osobu nespôsobilú na prepravu podľa prepravného poriadku,
  • uložiť cestujúcemu, ktorý sa nepreukáže platným cestovným lístkom, povinnosť zaplatiť cestovné a sankčnú úhradu, alebo preukázať svoju totožnosť a poskytnúť údaje potrebné na vymáhanie cestovného a sankčnej úhrady podľa § 14 ods. 2 zákona,
  • vylúčiť z prepravy cestovnú batožinu, príručnú batožinu cestujúceho alebo jeho živé spoločenské zviera, ak sú prekážkou bezpečnej prepravy alebo pokojnej a pohodlnej prepravy, najmä ak obťažujú cestujúcich alebo ak to neumožňujú prepravné podmienky, najmä obsaditeľnosť autobusu.

 

Oprávnenia revízora recipročne dopĺňajú povinnosti cestujúceho, ktorá sú upravené v ustanovení § 14 zákona o cestnej doprave. Podľa uvedeného ustanovenia je cestujúci povinný:

  • správať sa tak, aby neohrozil bezpečnosť prepravy, pokojnú a pohodlnú prepravu ostatných cestujúcich, nepoškodil autobus a zariadenia dopravcu slúžiace cestujúcim, neznečistil autobus a priestory dopravcu určené cestujúcim a neobťažoval ostatných cestujúcich a osádku autobusu,
  • poslúchnuť pokyn alebo príkaz člena osádky autobusu alebo iného oprávneného zamestnanca dopravcu na zaistenie bezpečnosti cestujúcich a bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky,
  • nastúpiť do autobusu a vystúpiť z neho na zastávke, keď autobus stojí a vodič alebo iný člen osádky autobusu dá na to pokyn; nastúpiť alebo vystúpiť mimo zastávky možno len na pokyn vodiča alebo iného člena osádky autobusu a
  • zaplatiť cestovné a na výzvu vodiča, iného člena osádky autobusu alebo revízora preukázať sa platným cestovným lístkom.

 

Podľa ustanovenia § 49 zákona o cestnej doprave sa cestujúci môže svojim konaním dopustiť priestupku. Revízor je pritom oprávnený v blokovom konaní prejednať priestupky podľa ustanovenia § 49 ods. 1 písm. f) až h) zákona o cestnej doprave, a to ak cestujúci (1) narúša bezpečnú, pokojnú a pohodlnú prepravu cestujúcich, najmä obťažovaním cestujúcich alebo osádky vozidla neprimeraným hlukom alebo zápachom, prepravou nevhodnej príručnej batožiny alebo zvieraťa, alebo znečistí autobus alebo autokar,(2) neuposlúchne počas prepravy pokyn alebo príkaz vodiča alebo iného člena osádky vozidla, revízora alebo dispečera na zaistenie bezpečnosti cestujúcich alebo bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky a (3) neoprávnene sa zdržiava v prevádzkových priestoroch dopravcu, ktoré nie sú určené cestujúcim alebo verejnosti, alebo vo vozidle, ktoré nevykonáva cestnú dopravu, a neuposlúchne výzvu na ich opustenie. Za uvedené priestupky môže revízor uložiť pokutu v blokovom konaní až do výšky 200 EUR.

 

Špecifickou však ostáva otázka nezaplatenia cestovného cestujúcim. V prvom rade je nutné uviesť, že nezaplatenie cestovného nie je priestupkom, ide o porušenie zmluvných podmienok dohodnutých v zmluve o preprave. Ak sa cestujúci pri kontrole cestovných lístkov v autobuse alebo bezprostredne po vystúpení z neho na zastávke nepreukáže revízorovi na jeho výzvu platným cestovným lístkom, je podľa ustanovenia § 14 ods. 2 zákona o cestnej doprave povinný na mieste zaplatiť cestovné a sankčnú úhradu podľa tarify. Výšku tarify a spôsob úhrady upravuje cestovný poriadok. Ak ich cestujúci nezaplatí je povinný poskytnúť identifikačné údaje na vymáhanie cestovného a sankčnej úhrady v rozsahu meno a priezvisko, dátum narodenia, adresa trvalého pobytu, číslo občianskeho preukazu alebo iného dokladu totožnosti, pri maloletom sa zisťujú identifikačné údaje aj o jeho zákonnom zástupcovi.

 

V zmysle platnej právnej úpravy nie je priestupkom ak cestujúci poruší svoju povinnosť preukázať svoje identifikačné údaje za účelom vymáhania cestovného a sankčnej úhrady. S uvedeným porušením sa dokonca v zmysle zákona o cestnej doprave neviaže žiadna sankcia. Z uvedeného teda plynie, že cestujúci síce má povinnosť preukázať identifikačné údaje, avšak dopravca nemá oprávnenie sankcionovať nedodržanie tejto povinnosti. Nakoľko nejde o priestupok ani o trestný čin, revízor ani iná osoba nie je oprávnená obmedzovať osobnú slobodu cestujúceho. Ak chce cestujúci vystúpiť z vozidla, revízor mu v tom nie je oprávnený zabrániť. V praxi sa však častokrát stretávame so situáciou, keď revízor bráni cestujúcemu v opustení dopraveného prostriedku. Sme presvedčení, že revízor na takéto konanie nemá oprávnenie a navyše je daný predpoklad, že obmedzovaním osobnej slobody napĺňa revízor skutkovú podstatu trestného činu vymedzeného v ustanovení § 183 Trestného zákona.

Bežnou praxou sa stáva, že v situáciách keď cestujúci odmietne revízorovi preukázať svoje identifikačné údaje sú revízorom privolaní príslušníci Policajného zboru. V tejto súvislosti je preto nutné uviesť, že policajt síce je oprávnený podľa ustanovenia § 18 zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore požadovať preukázanie totožnosti, avšak len pre účely plnenia úloh podľa zákona o Policajnom zbore. Ak by však išlo len o zistenie totožnosti cestujúceho pre dopravcu, takéto zisťovanie policajt nie je oprávnený vykonať. V uvedenom prípade nejde o plnenie úloh podľa zákona o Policajnom zbore, ale o spor medzi dopravcom a cestujúcim. Ak policajt zisťuje totožnosť cestujúceho a oznámi ju revízorovi, podľa nášho názoru prekračuje svoje právomoci a mohol by sa dopustiť trestného činu zneužitia právomoci verejného činiteľa podľa ustanovenia § 326 Trestného zákona.

 

K vyššie uvedenému však uvádzame, že aj napriek tomu, že dopravca splnenie povinnosti cestujúceho preukázať identifikačné údaje právne vymáhať nemôže, táto povinnosť na strane cestujúceho existuje. Je na ňom, či túto povinnosť splní dobrovoľne alebo nie.

 

Autor: JUDr. Lukáš Polák

Zdroj: PRO BONO 04/2015