Malých a stredných podnikateľov (MSP) čakajú v roku 2017 viaceré zmeny. Nižšie dane z príjmu, ale pre niektorých podnikateľov i vyššie odvody či poplatky. Pozitívom je, že svitá na lepšiu vymožiteľnosť práva a dopady regulácie na malé a stredné podniky sa budú prísne testovať.

 

1. Nižšie dane z príjmov pre firmy

Azda najpozitívnejšou správou je zníženie sadzby dane z príjmov právnických osôb o 1 percento, t. j. zo súčasných 22 % na 21 %. Nižšia daň sa uplatní v zdaňovacom období roku 2017, t. j. zníženie odvedenej dane pocítia podnikatelia v daňovom priznaní v marci 2018. Podľa výpočtov Ministerstva financií SR podnikateľské prostredie na Slovensku tak ročne ušetrí 130 miliónov Eur. Aj po znížení dane na 21 % bude mať Slovensko najvyššiu daň z príjmov právnických osôb spomedzi krajín V4. V Maďarsku je len 10 %, v Českej republike a v Poľsku 19 %.

 

2. Zvýšenie paušálnych výdavkov pre živnostníkov

Živnostníkov nepochybne poteší zvýšenie paušálnych výdavkov zo súčasných 40 % na 60 % a zároveň zvýšenie maximálnej ročnej sumy paušálnych výdavkov z aktuálnych 5 040 Eur na 20 tisíc Eur. V praxi to znamená, že sa zvýši aj hranica pre uplatnenie paušálnych výdavkov do obratu 33 333 € ročne (60 % zo sumy 33 333,33 € je 20 tisíc €, čo predstavuje nový limit paušálnych výdavkov). Paušálne výdavky sa po novom nebudú počítať podľa mesiacov podnikania, čiže ak živnostník bude podnikať len polovicu roka, platí preňho rovnaký strop ako keby podnikal celý rok. Vyšší paušál si budú môcť živnostníci uplatniť od januára 2017, čo pocítia v daňovom priznaní v marci 2018. Podľa výpočtov Ministerstva financií SR slovenskí živnostníci tak ročne ušetria 40 miliónov Eur. Pôvodný návrh s takouto úpravou do nového roku vôbec nerátal, dostala sa doňho až po konzultácií s podnikateľmi.

 

3. Vyššia minimálna mzda

Základná minimálna mzda sa zvyšuje v roku 2017 na 435 Eur za mesiac pre zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou, čo činí 2,5 Eur za každú hodinu odpracovanú zamestnancom. Tripartita sa na výške minimálnej mzdy nedohodla. Čistý príjem zamestnanca zo základnej minimálnej mzdy po novom bude 374 Eur, t. j. si prilepší o necelých 20 Eur mesačne. Náklad zamestnávateľa bude po novom pri základnej min. mzde 561 Eur, t. j. zvýši sa o 47 Eur. Podľa analýzy Ministerstva práce SR bude dotknutých niečo vyše 15 tisíc zamestnávateľov, a takmer 27 tisíc živnostníkov. Nárast mzdových nákladov na doplatky vrátane odvodov u všetkých dotknutých slovenských zamestnávateľov v eurách bude viac ako 36 miliónov Eur ročne.

 

4. Vyššie sociálne odvody pre lepšie zarábajúcich

Strop na výmeru sociálnych odvodov sa zvyšuje z 5 násobku priemernej mzdy (t. j. v súčasnosti 4 290 Eur) na 7 násobok priemernej mzdy (t. j. 6 181 Eur). Zmena postihne asi 15 tisíc zamestnancov zarábajúcich v tomto rozmedzí ako aj ich zamestnávateľov, rovnako sa dotkne aj vysokopríjmových živnostníkov – všetci títo zaplatia vyššie odvody. Táto úprava však neprešla štandardným pripomienkovým konaním či konzultáciami s podnikateľmi, naopak, bola prijatá ako pozmeňujúci návrh v rámci rokovania výboru a to priamo od šéfa Sociálnej poisťovne.

 

5. Vyššie zdravotné odvody pre lepšie zarábajúcich

Strop na výmeru zdravotných odvodov sa ruší – kým aktuálne sa najvyššie zdravotné odvody platia z 5 násobku priemernej mzdy (t. j. v súčasnosti 4 290 Eur), po novom ich hranica tohto príjmu už nebude limitovať. Pre živnostníkov, zamestnancov a ich zamestnávateľov to znamená, že ak ich vymeriavací základ pre rok 2017 bude viac ako 52 980 Eur, čakajú ich vyššie odvody ako doteraz. Zmena postihne asi 15 tisíc zamestnancov zarábajúcich v tomto rozmedzí ako aj ich zamestnávateľov. Maximálny vymeriavací základ sa neruší v prípade „starých“ dividend, ani tých, ktoré vznikli v účtovnom období od 1.1. 2013 do 31.12. 2016 a budú vyplatené kedykoľvek v budúcnosti, pretože pre tieto sa tiež zachováva doterajší strop, 60-násobok priemernej mesačnej mzdy. Ministerstvo zdravotníctva týmto opatrením vyzbiera 82 miliónov Eur. Táto úprava však neprešla štandardným pripomienkovým konaním či konzultáciami s podnikateľmi, naopak, bola prijatá ako pozmeňujúci návrh v rámci rokovania výboru pre zdravotníctvo a to dokonca bez priloženého odôvodnenia.

 

6. Vyššie minimálne odvody pre živnostníkov

Nakoľko minimálny vymeriavací základ pre platenie odvodov pre živnostníkov je vždy stanovený vo výške 50 % z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR za kalendárny rok dva roky predchádzajúci, v roku 2017 je rozhodujúci údaj z roku 2015, teda 50 % z 883 Eur, čo na rok 2017 predstavuje sumu minimálneho základu 441,50 Eur mesačne. V roku 2016 to bolo 429 Eur. K zmene výšky minimálnych odvodov teda dochádza automaticky na základe výpočtu stanoveného zákonom, ktorý sa odvíja od výšky priemernej mzdy. Výška odvodu na sociálne poistenie vypočítaná z tejto novej sumy je 146,35 Eur, t. j. o 4,20 Eur vyššie ako súčasných 142,20 Eur. Sociálna poisťovňa oznámi zvýšené odvody živnostníkom, ktorých sa to týka listom. Výšku sumy odvodov na zdravotné poistenie zistia živnostníci z ročného zúčtovania zdravotného poistenia, ktoré poisťovne už zasielali. Kým v roku 2016 bola výška minimálnych zdravotných odvodov 60,06 Eur, v roku 2017 to bude 61,81 Eur, t. j. plus 1,75 Eur. Živnostníci, ktorí platia minimálne odvody do Sociálnej ako i zdravotnej poisťovne, tak na budúci rok budú mesačne platiť o 5,90 Eur viac ako v tomto roku, nakoľko dokopy to činí 208,16 Eur (v roku 2016 to bolo 202,26 Eur). Vyššie odvody musia prvýkrát zaplatiť začiatkom februára 2017, keď je splatné poistné za mesiac január.

 

7. Nová daň z dividend vo výške 7 %

Od roku 2017 sa rušia zdravotné odvody z dividend vo výške 14 % a zavádza sa nová 7 % daň z dividend (pôvodný návrh pred konzultáciami s podnikateľmi bol 15 %). Na rozdiel od súčasných zdravotných odvodov sa bude daň platiť z celej sumy vyplatených dividend, t. j. bez stropu vo výške 60-násobok priemernej mesačnej mzdy v SR (na rok 2016 to vychádza platenie maximálne zo sumy 51 480 Eur). Nová daň sa bude vzťahovať aj na iné príjmy, nie len na dividendy podľa súčasnej definície na účely platenia zdravotných odvodov, ale napr. aj na podiely na zisku akciovej spoločnosti alebo obdobnej obchodnej spoločnosti so sídlom v zahraničí, ktorej akcie sú prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu či na podiel na likvidačnom zostatku obchodnej spoločnosti alebo družstva a tiež na dividendy vyplácané zamestnancom bez podielu na základnom imaní spoločnosti. Dividendy vyplácané medzi právnickými osobami (PO) v SR sa zdaňovať nebudú. Ak bude PO vyplácať dividendu inej PO do daňového raja, mala by z nej zraziť daň vo výške 35 %. Takto by mala PO zdaniť v daňovom priznaní aj dividendy prijaté od daňovníka z daňového raja. Pôvodne navrhovaná retroaktivita v platení dane z dividend nebude – nerozdelené zisky z rokov 2004 až 2011 dani z dividend teda podliehať nebudú. Pôvodne návrh rátal so zdanením aj podielov na výnosoch a na majetku vyplácaných členom pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou. Príjmy z pozemkových spoločenstiev budú nakoniec oslobodené od dane z dividend do výšky 500 Eur. Podľa výpočtov Ministerstva financií SR sa na dani z dividend vyberie 70 miliónov Eur.

 

8. Dvojnásobne zvýšenie odvodu z podnikania v regulovaných odvetviach

Odvod z podnikania v regulovaných odvetviach sa v roku 2014 zvýši zo súčasných 0,00363 na 0,00726, t. j. zdvojnásobí. Výška odvodu bude platiť pre roky 2017 a 2018. Pre roky 2019 a 2020 má ísť o 1/4 dole z tohto odvodu, a návrat na pôvodnú výšku odvodu sa udeje od roku 2021. Pôvodný návrh s postupným znižovaním odvodu vôbec nerátal, stal sa jeho súčasťou až po konzultáciách s podnikateľmi. Taktiež sa mení systém spôsobu kvalifikácie firmy, aby bola platiteľom tohto typu odvodu. Dnes pod túto osobitnú odvodovú povinnosť spadá firma, ktorá má viac ako 50 % príjmov z regulovaných činností. Po novom bude musieť odvod platiť každá firma, ktorá bude mať príjmy z regulovaných činností, ak bude mať zároveň v hospodárskom roku hospodársky výsledok vyšší ako 3 milióny Eur. V prípade, ak výška odvodu nepresiahne sumu 1 000 Eur, regulovaná osoba takýto odvod neplatí. Medzi firmy, ktoré podnikajú v regulovaných odvetviach patria napríklad spoločnosti pôsobiace v oblasti energetiky, poisťovníctva, verejného zdravotného poistenia, elektronických komunikácií či poštových služieb. Podľa výpočtov Ministerstva financií SR sa na zvýšenom odvode vyberie 154 miliónov Eur ročne.

 

9. Zavádza sa úplne nový odvod z neživotného poistenia vo výške 8 %

Rozširuje sa súčasná 8 % odvodová povinnosť z odvetvia poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla na všetky odvetvia neživotného poistenia. Frekvencia platenia odvodov by sa mala zmeniť z ročnej na štvrťročnú. Ide o poistenie domácností, nehnuteľností, úrazové či cestovné poistenie. Nový odvod sa bude napokon vďaka prijatiu pozmeňujúceho návrhu v parlamente vzťahovať len na novo uzavreté poistné zmluvy od účinnosti zákona, t. j. od 1. januára 2017, čím sa predíde retroaktivite. Podľa výpočtov Ministerstva financií SR náklady poisťovní v dôsledku navrhovaných zmien stúpnu o cca. 55,6 miliónov Eur ročne.

 

10. Povinná aktivácia elektronických schránok firiem sa posúva na 1. júl 2017

Pôvodne mali firmy komunikovať so verejnými úradmi výlučne elektronicky k 1. januáru 2017, účinnosť zákona sa však posunula o pol roka. Dôvodom je skutočnosť, že aj napriek pôvodne trojročnej prechodnej lehote je nárast počtu štatutárov firiem s elektronickým občianskym preukazom s elektronickým čipom a bezpečnostným osobným kódom (eID) stále nedostatočný (len na úrovni cca. 24 %). Zároveň sa uľahčuje situácia pri aktivácii elektronickej schránky firmami tým, že sa zavádza pravidlo 10 dní, ktoré znamená, že po tom, ako sa na strane správcu modulu urobí úkon k tomu, aby sa do schránky dalo doručovať, začne plynúť lehota 10 dní, v rámci ktorej má majiteľ schránky čas na organizačné zabezpečenie preberania elektronických správ. Lehota pre schránky aktivované až k 1. júlu bude plynúť od tohto dátumu.

 

11. Nové povinnosti podnikateľov, ktorí sa uchádzajú o verejné zdroje nad 100 tisíc Eur

Cieľom zavedenia nového registra partnerov verejného sektora je legislatívne vymedziť požiadavky na subjekty, s ktorými vstupuje štát, resp. subjekty verejného práva do právnych vzťahov. Na rozdiel od doterajšej právnej úpravy má plošný charakter z hľadiska prístupu k verejným zdrojom, čiže nie je limitovaná len na verejné obstarávanie, ale zahŕňa aj EÚ fondy či zmluvné vzťahy medzi štátom a 3. osobou mimo verejného obstarávania, ktorých predmetom sú verejné zdroje nad 100 tisíc Eur. Základnou podmienkou týchto subjektov prijímajúcich verejné zdroje je zápis do registra partnerov verejného sektora, ktorý môže podať len oprávnená osoba (advokát, daňový poradca, audítor, banka alebo pobočka zahraničnej banky). Po novom už nebude identifikácia konečného užívateľa výhod možná len cez čestné prehlásenie, naopak, zavádza sa sprísnený režim verifikácie konečného užívateľa výhod v rámci tzv. verifikačného dokumentu a spoluzodpovednosť oprávnenej osoby, ktorá vykonáva zápis za jeho pravdivosť. Registráciu bude vykonávať len Okresný súd Žilina a to výlučne elektronickou formou.

 

12. Rýchlejšie a úspornejšie vydávanie platobných rozkazov cez internet

Po novom sa má urýchliť konanie o vydanie platobných rozkazov zameraných na uspokojovanie peňažných pohľadávok žalobcov – do 10 pracovných dní od doručenia návrhu súd vydá platobný rozkaz, v ktorom žalobcu vyzve na úhradu dlžnej sumy do 15 dní resp. na podanie odporu. Vytvára sa elektronická alternatíva k už existujúcemu režimu platobného rozkazu a to formou štandardizovaných elektronických formulárov, ktoré budú zverejnené na webovom sídle Ministerstva spravodlivosti SR. Štandardizované formuláre prevedú žalobcu a žalovaného celým konaním, kde budú interaktívnymi nápovedami navádzaní, aby správne vyplnili jednotlivé polia formulárov, a tak predišli nejasným a nezrozumiteľným návrhom. Súdny poplatok za podanie návrhu elektronickými prostriedkami bude znížený na polovicu. Úplnou novinkou je možnosť plnenia v splátkach, ktorá umožňuje žalovanému, ktorý je fyzickou osobou, aby za určitých podmienok mohol priznaný nárok (max. vo výške 2 000 Eur) uhradiť žalobcovi v mesačných splátkach. Ak však žalovaný neuhradí čo i len jednu splátku včas, prichádza o výhodu splátkového kalendára a neuhradenú sumu z priznaného nároku je možné od žalovaného vymáhať na základe vykonateľného platobného rozkazu. Elektronická agenda platobných rozkazov bude koncentrovaná na jeden súd, ktorým je Okresný súd v Banskej Bystrici.

 

13. Za zadržiavaný nadmerný odpočet DPH bude mať podnikateľ po novom právo na finančnú náhradu

Platitelia DPH budú mať nárok na finančnú náhradu zo zadržiavaného nadmerného odpočtu dane počas daňovej kontroly. Nárok by im mal vzniknúť vtedy, ak trvanie kontroly bude viac ako 6 mesiacov odo dňa, kedy by mal byť nadmerný odpočet platiteľovi vrátený. Zákon dnes ustanovuje dve bežné lehoty na vrátenie nadmerného odpočtu pre platiteľov dane s mesačným zdaňovacím obdobím, a to 60 a 30 dní a 120 dní pre platiteľov dane so štvrťročným zdaňovacím obdobím. V prípade začatia daňovej kontroly v rámci plynutia týchto lehôt zákon ustanovuje ďalšiu osobitnú lehotu na vrátenie nadmerného odpočtu, a to 10 dní od skončenia daňovej kontroly. Daňová kontrola dnes môže trvať najviac 12 mesiacov a to bez ohľadu na to či ide o kontrolu malého alebo veľkého podniku či iné kritériá podnikania. Výpočet finančnej kompenzácie sa stanoví % zo sumy vráteného nadmerného odpočtu, a to za každý deň až do jeho vrátenia. Platiteľ má nárok na úrok z nadmerného odpočtu vo výške dvojnásobku základnej úrokovej sadzby ECB platnej prvý deň kalendárneho roka, za ktorý sa úrok počíta, najmenej však vo výške 1,5 %.

 

14. Výška poplatku za evidenciu vozidla bude závisieť aj od veku vozidla a poplatok sa bude platiť už pri každom prepise

Poplatok za evidenciu vozidla sa bude platiť nielen podľa výkonu motora, ale úlohu bude zohrávať aj vek vozidla. Zvýšenie poplatkov sa týka najmä luxusných vozidiel pri výkonnostných kategóriách nad 176 kW, ale najmä nad 254 kW. Nové autá s výkonom do 17b KW budú platiť vo väčšine výkonnostných kategórií nižší poplatok ako v súčasnosti. Pre najnižšiu výkonnostnú kategóriu do 80 kW bez ohľadu na to, či ide o nové, jazdené, alebo dovezené vozidlo, zostáva poplatok rovnaký ako v súčasnosti, a to 33 Eur. Rovnakú sumu budú platiť majitelia starších vozidiel s nízkou zostatkovou hodnotou vyjadrenou vzorcom. Po novom sa bude platiť registračný poplatok pri každom prepise vozidla, nielen pri jeho prvej registrácii na Slovensku. Novinkou bude aj 50 % zníženie poplatku za automobily využívajúce ekologické pohonné látky, ako sú CNG, LNG či vodík. Rovnaká polovičná úľava platí aj pre hybridné automobily.

 

15. Elektronické exekučné konanie

Návrhy na vykonanie exekúcie sa budú podávať elektronicky, rovnako aj žiadosti o udelenie poverenia (formou elektronickej schránky alebo cez exekútora), exekučná agenda sa bude po novom sústrediť len na Okresný súd v Banskej Bystrici. V centrálnej evidencii exekúcií bude zverejnená informácia o aktuálnom stave vymáhania pohľadávky v exekúcii. Odmeny exekútorov budú paušálne, určí ich vyhláška, s pravidlom, že nesmú presiahnuť výšku pohľadávky. Novinkou je tiež, že Sociálna poisťovňa si bude môcť svoje pohľadávky voči dlžníkom vymáhať sama. Prijaté opatrenia majú za cieľ zrýchliť a zefektívniť exekučné konanie, ktoré tvorí dnes väčšinu konaní, ktorými sa súdmi zaoberajú.

 

16. Malé a stredné podniky môžu požiadať o nové formy priamej a nepriamej pomoci, start-up má svoju definíciu

Nový zákon o podpore malého a stredného podnikania môže v značnej miere uľahčiť život a pomôcť malým a stredným podnikateľom (MSP). Zákon prináša nové schémy priamej a nepriamej podpory, o ktoré sa MSP môžu uchádzať. Medzi priame druhy podpory zákon radí napríklad nenávratný finančný príspevok či dotáciu, k nepriamym formám podpory v nepeňažnej forme zasa patria napríklad informácie a poradenstvo v oblasti podnikania, vzdelávanie v oblasti podnikania, organizovanie a podpora účasti na stážach, súťažiach, výstavách alebo iných podujatiach zameraných na podporu podnikania, koučing alebo mentoring. Zákon tiež definuje pojem start-up.

 

17. Dopady regulácie na malé a stredné podniky sa budú prísne testovať

Novinkou v procese prijímania regulačnej záťaže, ktorej musia podnikatelia čeliť je testovanie dopadov legislatívnych zmien na malé stredné podniky – tzv. Test MSP – pred ako aj po ich prijatí či každoročná správa vyhodnocujúca stav malého a stredného podnikania na Slovensku. Za tieto úlohy je zodpovedné Ministerstvo hospodárstva SR a Centrum lepšej regulácie, ktoré ich už vykonáva od 1. apríla 2016 v súlade s nariadením vlády. Podnikatelia si už v priebehu roka mohli vyskúšať niektoré opatrenia zákona a to napríklad pravidelnú účasť na konzultáciách k pripravovaným legislatívnym zmenám.

 

18. Jednoduchšie pravidlá pri zamestnávaní cudzincov z 3. krajín pri sezónnych prácach ako aj pri vnútropodnikovom presune

Príslušníkov tretích krajín možno na účel výkonu sezónnych prác zamestnať na Slovensku podľa dvoch režimov. Prvý režim predpokladá pobyt najviac do 90 dní od príchodu na územie SR, a to na základe udeleného schengenského víza a povolenia na zamestnanie, resp. len na základe povolenia na zamestnanie v prípadoch, kedy ide o štátneho príslušníka 3. krajiny, ktorý nepodlieha vízovej povinnosti. Druhý režim ráta s dlhším obdobím ako 90 dní, najviac však na 180 dní, a to na základe udeleného prechodného pobytu na účel sezónneho zamestnania. Oba režimy možno prepojiť (využitie najskôr 1. a následne 2.). V prípade využitia druhého režimu bude slovenský zamestnávateľ musieť požiadať o potvrdenie o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré vydá Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR) na žiadosť útvaru Policajného zboru. Skráti sa lehota posúdenia žiadosti o prechodný pobyt na 30 dní. Zamestnávať na základe vnútropodnikového presunu možno taktiež v dvoch režimoch. Buď na základe udeleného prechodného pobytu na účel vnútropodnikového presunu alebo bez udeleného prechodného pobytu počas platnosti dokladu o pobyte vydaného niektorým z členských štátov na účel vnútropodnikového presunu (režim mobility). Slovenský podnikateľ je po novom povinný písomne informovať do 7 pracovných dní ÚPSVaR o začiatku a skončení vnútropodnikového presunu štátneho príslušníka 3. krajiny. Ďalej do 3 pracovných dní písomne oznámiť policajnému útvaru úmysel štátneho príslušníka 3. krajiny uplatňovať mobilitu, ak ide o štátneho príslušníka 3. krajiny, ktorý má udelený prechodný pobyt na účel vnútropodnikového presunu. Predĺženie platnosti modrej karty bude po novom na maximálne 4 roky (pôvodný návrh bol 3 roky).

 

19. Kratšia lehota na oznámenie voľných pracovných miest v niektorých prípadoch

Pozitívnou správou pre zamestnávateľov, ktorí zamestnávajú na Slovensku štátnych príslušníkov 3. krajín je skrátenie lehoty na oznámenie voľných pracovných miest ÚPSVaR-u, a to z 30 pracovných dní na 15 pracovných dní v prípade zamestnávania štátneho príslušníka 3. krajiny, ktorý žiada o obnovu prechodného pobytu na účel sezónneho zamestnania, alebo v prípade nahlásenie voľného pracovného miesta, ktoré zodpovedá vysokokvalifikovanému zamestnaniu.

 

20. Nový druh obchodnej spoločnosti – jednoduchá spoločnosť na akcie

Jednoduchá spoločnosť na akcie je novou právnou formou podnikania, pri ktorej je lákadlom najmä 1 Eurové minimálne základné imanie. Okrem nízkych formálnych vstupných nákladov bude jej výhodou jednoduchší vstup a výstup investora z firmy na základe akcionárskej dohody, napr. novinkou oproti bežnej akciovke je právo pridať sa k prevodu akcií, právo požadovať prevod akcií a právo požadovať nadobudnutie akcií. Okrem iného na rozdiel od a.s. zriadenie dozornej rady nie je obligatórnou náležitosťou založenia takejto právnej formy pre podnikanie. Za porušenie svojich záväzkov bude jednoduchá spoločnosť na akcie ručiť celým svojím majetkom, ale akcionár za záväzky spoločnosti nebude ručiť vôbec. Akcie jednoduchej spoločnosti na akcie budú môcť znieť len na meno (nie na doručiteľa) a budú môcť byť vydávané len ako zaknihované (nie listinné), teda budú sa povinne zapisovať do centrálneho depozitára cenných papierov. Táto nová právna forma bola akoby šitá na mieru začínajúcim podnikateľom s inovatívnym nápadom a s potrebou vstupnej investície od tretích osôb – napr. aj rozmáhajúci sa start-upisti.

 

Zdroj: sbagency