V zmysle zákonnej úpravy je dražbou verejné konanie, ktorého účelom je prechod vlastníckeho práva alebo iného práva k predmetu dražby. Pri dražbe sa pritom licitátor obracia na vopred neurčený okruh osôb prítomných na vopred určenom mieste s výzvou na podávanie ponúk. Na osobu s najvyššou ponukou príklepom licitátora prejde vlastnícke alebo iné právo k predmetu dražby. Zároveň je dražbou nutné rozumieť aj verejné konanie, ktoré bolo licitátorom ukončené z dôvodu, že nebolo urobené ani najnižšie podanie.  Základnými zásadami dražieb uskutočňovaných podľa zákona č.: 527/2002 Z. z. je jej dobrovoľnosť a verejnosť.

 

Za spôsobilý predmet dražby ustanovuje právna úprava

  • vec,
  • právo,
  • inú majetkovú hodnotu, ktorá je prevoditeľná,
  • súbor týchto vecí, práv alebo majetkových hodnôt,
  • podnik alebo jeho časť .

Vecou pritom treba rozumieť každý ovládateľný hmotný predmet alebo ovládateľnú prírodnú silu za predpokladu, že slúžia ľudským potrebám, že majú pre ne úžitkovú hodnotu. Ustanovenie § 119 ods. 1 Občianskeho zákonníka rozdeľuje veci na hnuteľné (auto, obraz, nábytok a pod.) a nehnuteľné (dom, byt a pod.). Právna teória však ďalej rozoznáva veci individuálne a druhovo určené, hromadné, deliteľné a nedeliteľné, zastupiteľné a nezastupiteľné a pod. Neraz pritom rozhoduje aj hospodárske určenie veci, prípadne vôľa vlastníka veci (napríklad pri príslušenstve).

 

Predmetom občianskoprávneho, ako aj obchodnoprávneho vzťahu, a teda aj dražby môže rovnako byť aj právo, avšak za predpokladu, že to pripúšťa jeho povaha. Uvedené potvrdzuje aj samotné ustanovenia § 3 ods. 1 zákona č.: 527/2002 o dobrovoľných dražbách. Najtypickejším príkladom práva, ktoré možno dražiť je jeden z najčastejších predmetov právnych vzťahov a to pohľadávka. Definíciu pojmu pohľadávka v žiadnom právnom predpise nenájdeme. Možno ju však vymedziť ako právo vznikajúce jednému účastníkovi – veriteľovi, požadovať plnenie od druhého účastníka – dlžníka, vzniknuté z určitého záväzkového vzťahu. Pri právnických osobách pohľadávky v účtovníctve predstavujú majetkovú zložku podniku, ktorá vznikla z uskutočnených účtovných prípadov v minulom období a peniaze z nich budú plynúť v budúcnosti. Pohľadávky sú nehmotným majetkom, majetkovým právom na získanie peňažnej alebo nepeňažnej úhrady od odberateľov najmä za poskytnuté výkony, ako sú dodávky tovarov, výrobkov, prác a služieb. V tomto prípade ide o pohľadávky z obchodného styku. Pohľadávky však môžu podnikateľovi vznikať aj z rôznych iných dôvodov. Inými slovami možno pohľadávku charakterizovať ako nárok veriteľa, či už právnickej alebo fyzickej osoby, na plnenie zo strany dlžníka.

 

Iná majetková hodnota môže byť predmetom dražby, ak je prevoditeľná. Môže ňou byť najmä obchodný podiel, know-how, logo a podobné technické, výrobné a iné poznatky z ekonomického prostredia, informácie, databázy, algoritmy a pod. Rovnako sem možno zaradiť aj nehmotné statky patriace do tzv. duševného vlastníctva ako výsledky tvorivej duševnej činnosti a to vynálezy, priemyselné vzory, úžitkové vzory a pod. Tieto iné majetkové hodnoty sú upravené osobitnými zákonmi, avšak základ ich právnej úpravy je obsiahnutý v Občianskom zákonníku, ako vo všeobecnom súkromno-právnom predpise.

 

Predmetom dražby môže byť nielen vec jednotlivá, právo alebo iná majetková hodnota, ale aj súbor vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt, podnik alebo časť podniku. Súborom vecí je napríklad zbierka obrazov alebo dom s pozemkom. Pri dražbe je možné súbor vecí dražiť aj ako celok, ale aj jednotlivé súčasti súboru samostatne. Zaujímavosťou z pohľadu predmetu dražieb je podnik ako taký, ktorý je na účely Obchodného zákonníka definovaný v ustanovení § 5 nielen ako súbor hmotných, ale aj osobných a nehmotných zložiek podnikania. Podľa rozhodnutia Európskeho súdneho dvora vo veci C-41/90 Höfner a Elser proti Macrotrn GmbH sa za podnik považuje akákoľvek jednotka vykonávajúca ekonomickú činnosť bez ohľadu na jej právnu formu alebo spôsob financovania. K podniku pritom patria veci, práva a iné majetkové hodnoty, ktoré slúžia na prevádzkovanie podniku alebo vzhľadom na svoju povahu majú tomuto účelu slúžiť. Pre účely predmetu dražby je potrebné podnik vnímať ako jednu vec, ktorá je podľa svojej právnej povahy vecou hromadnou.

 

V závere je nutné uviesť, že zákon o dobrovoľných dražbách vymedzuje predmet dražieb aj negatívne. To čo nemôže byť predmetom dražby podrobnejšie rozoberá článok Čo nám právo dražiť zakázalo.


Autor: JUDr. Lukáš Polák

Zdroj: Komentár k Zákonu o dobrovoľných dražbách, 2. vydanie, Nakladateľstvo C.H. Beck 2013, ISBN 978-80-89603-19-0