Čo v prípade, ak sa platiteľ dane ocitne v dodávateľskom reťazci podvodu s DPH bez toho, aby o tom vedel? Alebo o niečo jednoduchšia schéma. Čo ak kupujúci ako platiteľ DPH v dobrej viere preberá plnenie, ktoré je predmetom podvodu s DPH na strane predávajúceho? Má tento platiteľ dane právo na odpočet?

 

Aj keď si uvedomujem, že táto téma asi nie je úplným „bestsellerom“ v rámci príspevkov, z hľadiska aktuálnej problematiky na vnútroštátnej úrovni aj európskej úrovni bola a je pomerne frekventovaná. Prípadmi daňových podvodov s DPH sa zaoberajú nielen vnútroštátne súdy a správne orgány členských štátov, ale sú častým predmetom konania na Súdnom dvore Európskej únie. Spoločný systém dane z pridanej hodnoty (DPH) upravuje na európskej úrovni smernica Rady 77/388/EHS z roku 1977 o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu – spoločný systém dane z pridanej hodnoty (tzv. smernica o DPH) zmenená a doplnená smernicou 95/7/ES z roku 1995 a poslednou smernicou 2006/112/ES z roku 2006. S cieľom zaistiť neutrálny vplyv dane bez ohľadu na počet transakcií si zdaniteľné osoby môžu v súvislosti s DPH odpočítať z daňovej povinnosti sumu dane, ktorú zaplatili iným zdaniteľným osobám. DPH v konečnom dôsledku znáša konečný spotrebiteľ v podobe percentuálnej sumy pridanej ku konečnej cene tovarov a služieb.

 

Čo ale v prípade tzv. karuselových podvodov (kolotoč), keď je DPH predmetom podvodu a tento nie je druhej zmluvnej stane známy? Má platiteľ dane pri nákupe tovaru, ktorý bol premetom podvodu s DPH právo na odpočet dane pokiaľ o tomto podvode predávajúceho nevedel ? Touto otázkou sa zaoberal Súdny dvor EÚ v konaní v spojených veciach Axel Kittel proti Belgickému štátu (C-439/04) a Belgický štát proti Recolta Recycling SPRL (C-440/04).

 

V príspevku sa zameriam na konanie (C-439/04). Vzhľadom na obsiahlosť rozsudku budem citovať len niektoré jeho časti. V predmetnom konaní Belgický vnútroštátny súd položil Súdnemu dvoru EÚ prejudiciálne otázky.

 

  1. Ak je dodávka tovarov určená pre platiteľa dane, ktorý uzavrel zmluvu v dobrej viere a nevedel o podvode spáchanom predávajúcim, bráni zásada neutrality DPH, aby zrušenie kúpnej zmluvy podľa pravidla vnútroštátneho občianskeho právna, ktoré postihuje túto zmluvy absolútnou neplatnosťou ako zmluvu v rozpore s verejným poriadkom pre nezákonný dôvod na strane predávajúceho , malo za následok stratu práva na odpočet dane pre tohto platiteľa dane ?
  2. Je odpoveď iná v prípade, že absolútna neplatnosť vyplýva z podvodu vo vzťahu k samotnej DPH ?

 

Svojimi prejudiciálnymi otázkami sa vnútroštátny súd v podstate pýtal, či s sa v prípade, že dodávka bola uskutočnená platiteľom dane, ktorý nevedel alebo nemohol vedieť, že dotknuté plnenie bolo súčasťou podvodu spáchaného predávajúcim, má článok 17 šiestej smernice vykladať v tom zmysle, že bráni pravidlu vnútroštátneho práva, podľa ktorého zrušenie kúpnej zmluvy podľa vnútroštátneho občianskeho práva, postihujúceho túto zmluvu absolútnou neplatnosťou ako zmluvu, ktorá je v rozpore s verejným poriadkom pre nezákonný dôvod na strane predávajúceho, má za následok stratu práva na odpočet DPH zaplatenej týmto platiteľom dane. Tento súd sa zároveň pýtal, či je odpoveď iná v prípade, že absolútna neplatnosť vyplýva z podvodu vo vzťahu k samotnej DPH. K prejudiciálnym otázkam boli priložené aj pripomienky, ktorých obsahom boli argumenty zúčastnených strán. Belgický štát tvrdil, že ak je prevod tovaru určený platiteľovi dane, ktorý uzavrel zmluvu v dobrej viere a nevedel o podvode spáchanom predávajúcim, nebráni zásada neutrality DPH odmietnutiu práva osoby podliehajúcej dani (kupujúcemu) na odpočet. Talianska vláda a Recolta postupovala odlišne pri odpovedi na prejudiciálnu otázku č. 2, keď sa domnievali, že odpoveď mala byť záporná v prípade, že ide o podvod vo vzťahu k DPH. Komisia Európskych spoločenstiev zastávala názor, že dodávka tovaru určeného pre platiteľa dane, ktorý uzavrel zmluvu v dobrej viere bez toho, aby vedel o prevode spáchanom predávajúcim, predstavuje dodávku tovaru v zmysle článku 5 ods. 1 šiestej smernice, a že zásada neutrality tejto dane bráni tomu, aby práva na odpočet DPH boli tomuto platiteľovi zamietnuté z dôvodu pravidla vnútroštátneho poriadku, ktoré postihuje túto zmluvu absolútnou neplatnosťou ako zmluvu, ktorá je v rozpore s verejným poriadkom pre nezákonný dôvod na strane predávajúceho.

 

Posúdenie súdneho dvora

 

Súdny dvor vo viacerých rozsudkoch vyvodil záver, že plnenia, ktoré nie sú samy osebe poznačené podvodom vo vzťahu k DPH, predstavujú dodávku tovarov uskutočnenú platiteľom dane a hospodársku činnosť v zmysle článku 2 bodu 1, článku 4 a článku 5 ods. 1 šiestej smernice, ak spĺňajú objektívne kritéria, na ktorých sú tieto pojmy založené, bez ohľadu na úmysel iného subjektu ako dotknutého platiteľa dane, ktorý je súčasťou rovnakého dodávateľského reťazca, a/alebo na prípadnú podvodnú povahu iného plnenia, o ktorej tento platiteľ nevedel alebo nemohol vedieť, ktoré je súčasťou tohto reťazca a predchádza alebo nasleduje po plnení uskutočnenom týmto platiteľom dane. Súdny dvor upresnil, že právo platiteľa dane, ktorý uskutočňuje tieto plnenia, na odpočet DPH zaplatenej na vstupe nemôže byť ovplyvnené ani tým, že v dodávateľskom reťazci, ktorého sú tieto plnenia súčasťou, sa nachádza iné plnenie, ktoré predchádza alebo nasleduje po plnení platiteľa dane a ktoré je bez toho, aby to platiteľ dane vedel alebo mohol vedieť, poznačené podvodom vo vzťahu k DPH. Rovnaký záver platí, ak sú takéto plnenia, bez toho, aby platiteľ dane vedel alebo mohol vedieť, vykonané v rámci podvodu spáchaného predávajúcim.

 

Rozhodnutie súdneho dvora

 

V prípade, že dodávka bola uskutočnená platiteľom dane, ktorý nevedel alebo nemohol vedieť, že dotknuté plnenie bolo súčasťou podvodu spáchaného predávajúcim, sa má článok 17 Šiestej smernice Rady vykladať v tom zmysle, že bráni pravidlu vnútroštátneho práva, podľa ktorého zrušenie kúpnej zmluvy podľa vnútroštátneho občianskeho práva, ktoré postihu je túto zmluvu absolútnou neplatnosťou ako zmluvu, ktorá je v rozpore s verejným poriadkom pre nezákonný dôvod na strane predajcu, má za následok stratu práva na odpočet DPH zaplatenú týmto platiteľom dane. V tejto súvislosti je nepodstatná otázky, či táto neplatnosť vyplýva z podvodu vo vzťahu k DPH, alebo z iných dôvodov. Naopak, ak sa vo svetle objektívnych skutočností preukáže, že dodávka je uskutočnená pre platiteľa dane, ktorý vedel alebo musel vedieť, že svojou kúpou sa zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH, prináleží vnútroštátnemu súdu, aby odmietol priznanie práva na odpočet tomuto platiteľovi dane.

 

Zdroj: Rozsudok súdneho dvora (tretia komora) z 6. Júla 2006 vo veciach C-439/04 a C-440/04.

Mgr. Michal Kmec