Prvá z negatívnych definícii predmetu dražby vylučuje z dražieb predmety, s ktorými nie je možné nakladať, a to:

  1. Na základe zmluvy – Vychádzajúc zo zásady pacta sunt servanda je zo spôsobilých predmetov dražby vylúčený predmet, s ktorým na základe zmluvného vzťahu nie je možné nakladať. Tento zákaz dražiť nie je možné aplikovať na akúkoľvek zmluvu, v ktorej by si zmluvné strany dohodli obmedzenie nakladania s predmetom dražby. Nemožnosť dražiť sa vzťahuje výlučne na taký predmet, pri ktorom je účastníkom obligačného vzťahu navrhovateľ alebo dražobník. V prípade, ak by sa iné subjekty prostredníctvom zmluvy dohodli, že predmet zmluvy je nespôsobilým predmetom dražby, tak napriek ich zmluvnému dojednaniu je takýto predmet spôsobilým predmetom dražby.
  1. Na základe vykonateľného rozhodnutia súdu alebo vykonateľného rozhodnutia orgánu verejnej správyPrávo k predmetu dražby (vlastnícke, záložné alebo iné vecné právo) môže byť predmetom súdneho konania. Ak je zákaz alebo obmedzenie dražiť obsiahnuté vo výroku vykonateľného súdneho rozhodnutia, predmet dražby nemožno dražiť. Je pritom rozhodujúce, že je výrokom súdneho rozhodnutia v nakladaní obmedzený navrhovateľ dražby alebo dražobník a že predmet dražby je totožný s tým, ktorého sa výrok týka. Keďže výrok rozsudku je záväzný iba pre účastníkov konania a pre všetky orgány (§ 159 ods. 2 OSP), môže byť zákaz alebo obmedzenie nakladať s predmetom dražby uložený navrhovateľovi dražby alebo dražiteľovi zásadne iba v konaní, v ktorom vystupujú ako jeho účastníci. Za situácie ak je vydaným vykonateľným rozhodnutím obmedzená v nakladaní s predmetom dražby iná osoba ako navrhovateľ dražby alebo dražobník, konanie dražby v zmysle ZoDD nie je vylúčené. Rovnako ani prebiehajúce súdne konanie o zákaze nakladať s predmetom dražby samo o sebe nie je dôvodom na upustenie od dražby. Na druhej strane však treba uviesť, že súdny zákaz nakladať s predmetom dražby môže byť uložený navrhovateľovi dražby alebo dražobníkovi, prípadne obom aj uznesením o nariadení predbežného opatrenia.
  1. Z dôvodu, že to vylučuje osobitný predpisNapríklad podľa ustanovenia § 13a ods. 7 zákona č.: 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov nemôže správca majetku štátu previesť štátny majetok dražbou.

 

V zmysle platnej právnej úpravy dražiť nie je možné ani cenné papiere, a to bez ohľadu na ich podobu – či už ide o listinné, alebo zaknihované cenné papiere. Je to z dôvodu, že cenné papiere podliehajú osobitnému režimu zákona o cenných papieroch a tento zákon obsahuje aj ustanovenia o prevode, prechode, či presune cenných papierov. Jediným organizátorom trhu s cennými papiermi v Slovenskej republike je Burza cenných papierov v Bratislave, ktorá svoju činnosť vykonáva na základe povolenia, ktoré jej udelil Úrad pre finančný trh SR.

Rovnako nie je možné dražiť predmety obmedzené predkupným právom, a teda spôsobilým predmetom dražby nie je ani predmet, na ktorom viazne predkupné právo, ktoré je zapísané či už v katastri nehnuteľností alebo v listinách osvedčujúcich vlastníctvo a nevyhnutných na nakladanie s vecou (napr. tovarové záložné listy). Pre úplnosť je však nutné uviesť, že neplatí absolútny zákaz dražiť predmety, na ktorých viazne predkupné právo. Dražiť nie je možné predmet, na ktorom viazne zákonné predkupné právo, alebo predkupné právo in rem s výnimkou, že tento predmet do dražby navrhol záložný veriteľ. Naopak dražiť možno predmety s predkupným právom obligačného charakteru.

Zákon ďalej vylučuje dražiť veci, na ktorých je uplatnené zádržné právo. Touto úpravou sa ponecháva privilegované postavenie zádržného veriteľa, ktoré mu umožňuje zachovať zabezpečovaciu funkciu tohto inštitútu. V opačnom prípade by prelomenie tohto výsadného postavenia zádržného veriteľa znamenalo, že by sa stratila zabezpečovacia funkcia zádržného práva. Ak by mal záložný veriteľ možnosť predať zadržanú vec (vec, ktorú ma v držbe iná osoba) prostredníctvom dobrovoľnej dražby, fakticky by sa umožnilo jej speňaženie a to by mohlo znamenať, že výťažok z tohto predaja by dostal vlastník.

V závere je ešte nutné uviesť, že platný právny poriadok v niektorých prípadoch umožňuje, aby určité veci boli vo vlastníctve iba špecifických subjektov. V takomto prípade vykonanie dražby nemôže prelomiť túto zásadu a príklepom licitátora nemôže nadobudnúť vlastníctvo k týmto veciam vydražiteľ. Nie je možné dražiť majetok, ktorý môže byť iba vo vlastníctve štátu. Ide najmä o nerastné bohatstvo, jaskyne, podzemné vody, prírodné liečivé zdroje a vodné toky, ktoré na základe čl. 4 Ústavy Slovenskej republiky môžu byť iba vo vlastníctve štátu. Tu je potrebné zdôrazniť, ZoDD nezakazuje dražiť akýkoľvek majetok štátu, alebo iba vecí, ktoré môžu byť iba v majetku štátu alebo určených právnických osôb.

Obdobná situácia je v prípade nadácii, kde nemožno vykonať dražbu ako výkon záložného práva záložným veriteľom, keďže zaťažovanie majetku nadácie je v rozpore s jej verejnoprospešným účelom a v prípade majetku patriaceho do nadačného imania je podľa § 30 ods. 1 zákona č.: 34/2002 Z. z. zaťaženie tohto majetku zakázané. Nevidíme však dôvod prečo by nadácia nemohla speňažiť niektorý svoj majetok aj prostredníctvom dobrovoľnej dražby, ak sa prostriedky získané týmto spôsobom ďalej použijú na verejnoprospešný účel alebo na výdavky na správu nadácie, ak to nezakazuje nadačná listina.


Autor: JUDr. Lukáš Polák

Zdroj: Komentár k Zákonu o dobrovoľných dražbách, 2. vydanie, Nakladateľstvo C.H. Beck 2013, ISBN 978-80-89603-19-0

Použité skratky:  OSP – Občiansky súdny poriadok, ZoDD – Zákon o dobrovoľných dražbách