Po Civilnom sporovom poriadku prinášame prehľad k Civilnému mimosporovému a Správnemu súdnemu poriadku.

 

Civilný mimosporový poriadok

Na rozdiel od konania sporového, Civilný mimosporový poriadok vychádza z toho, že existuje skupina takých vzťahov, v ktorých sa spor o právo zásadne nepredpokladá. V týchto právnych otázkach je potrebná ingerencia štátu, vyvažovanie, hľadanie, udržiavanie a ochrana rovnováhy. Hovoríme napr. o dedičských konaniach, konaniach o spôsobilosti na právne úkony, či konaniach o zverení maloletého do starostlivosti.

  • osobitosti mimosporového konania

Účastníci konania nie sú obmedzení tzv. princípom koncentrácie, t. z. že môžu uvádzať nové tvrdenia a predkladať nové dôkazy počas celého konania (až do skončenia dokazovania súdom).

Súd musí z úradnej moci zisťovať skutočný stav veci, teda nie len skutkový (účastníkmi tvrdený) stav veci. Zmyslom poskytovanej ochrany v mimosporovom konaní je zistenie čo možno najúplnejšieho (najobjektívnejšieho) stavu právnej veci a vyvodenie konkrétnej formy ochrany na základe takto zisteného skutočného stavu veci. Pri dokazovaní musí byť aktívny samotný súd a môže vykonať aj dôkazy, ktoré účastníci nenavrhli.

Nakoľko si konanie v mimosporových veciach vyžaduje záujem spoločnosti, je posilnená aj ingerencia prokurátora. Prokurátor má právo podať návrh na začatie konania a právo vstúpiť do konania vo veciach, ktoré ustanoví zákon.

  • nové typy mimosporových konaní
  1. konanie o návrat maloletého do cudziny pri jeho neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní, ktoré je reflexiou medzinárodného záväzku z Dohovoru o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí. Cieľom je zabezpečenie primárnej ochrany dieťaťa a jeho status quo, aby o dieťati rozhodoval súd štátu obvyklého pobytu dieťaťa, aby boli dodržiavané práva dieťaťa nebyť oddelené od svojich rodičov a premiestnené a zadržiavané proti jeho vôli, ako prevencia pred zneužitím získania priaznivejšieho rozhodnutia výberom rozhodného práva.
  2. konanie o zverení maloletého do predosvojiteľskej starostlivosti.
  3. konanie o zrušenie zápisu údajov do obchodného registra, ktoré slúži na odstránenie nesprávnych zápisov spravidla po stránke materiálnej (po formálnej stránke môže byť zápis správny). Takýto zápis je za určitých okolností potrebné z obchodného registra odstrániť, pričom iné konanie neumožňuje zápis odstrániť, najmä, ak išlo o zápis konštitutívny (ako príklad možno uviesť zápis na základe listiny so sfalšovaným podpisom).
  • najzásadnejšie zmeny v jednotlivých mimosporových konaniach
  1. konania v niektorých statusových veciach fyzických osôb:

Civilný mimosporový poriadok komplexne upravuje konanie o rozvod manželstva. Zavádza sa sankcia vo forme zastavenia konania za pasivitu toho z manželov, ktorý návrh na rozvod podal, ak sa tento nedostaví na pojednávanie a neúčasť neospravedlní včas a vážnymi dôvodmi. Spor medzi manželmi možno vyriešiť formou mediácie.

  1. konanie o dedičstve, konanie o umorenie listiny, konanie vo veciach notárskych úschov:

Notári ako súdni komisári prevezmú od súdov časť tzv. mimosporovej agendy, čo zefektívni a zrýchli súdne konanie. Okrem tradičnej dedičskej agendy bude súd notára poverovať aj v konaní o umorení listín a v kompetencii notára bude aj konanie vo veciach solučných úschov.

V konaní o dedičstve budú môcť notári vydávať rozhodnutia počas celého priebehu dedičského konania. Dedičské konanie prebehne v podstate celé u notára. Vypúšťa sa osvedčenie o dedičstve, ktoré je nahradené uznesením, vydaným notárom. Ak počas konania o dedičstve zomrie poručiteľ, dedičstvo prechádza             priamo na dedičov zomrelého dediča, čím sa zrýchli konanie a bude lacnejšie. Ak bude potrebné v súvislosti s konaním o dedičstve schváliť právny úkon maloletého dieťaťa, o tom bude taktiež rozhodovať notár. Novým spôsobom sa upravil procesný postup v prípadoch likvidácie dedičstva tak, aby sa odstránili doterajšie výkladové problémy a nejednoznačná výkladová prax.

  1. konania v niektorých statusových veciach:

Zásadnou zmenou prešlo konanie o spôsobilosti na právne úkony. Podľa novej právnej úpravy už nebude možné spôsobilosť na právne úkony odňať úplne, ale len obmedziť. Osoba, o ktorej spôsobilosti sa rozhoduje, má v tomto súdnom konaní plnú procesnú spôsobilosť, aj keď jej bola skorším rozhodnutím obmedzená. Na ochranu jej práv koná zákonný zástupca, prípadne procesný opatrovník a v prípade, ak sú ich procesné úkony v rozpore, posúdi súd, ktorý úkon je v záujme tejto osoby. Rozhodnutie v samotnej veci bude súd okrem zákonného zástupcu alebo procesného opatrovníka doručovať aj danej osobe, o ktorej spôsobilosti sa rozhoduje. Ak o to požiada, súd jej bude doručovať všetky písomnosti z tohto procesu. Pri rozhodovaní o spôsobilosti súd vždy vypočuje osobu, o ktorej spôsobilosti sa koná. Ak by bol však takýto „výsluch“ na ujmu jej zdravotného stavu, súd takúto osobu vzhliadne. Inštitút vzhliadnutia slúži na to, aby sa súd reálne oboznámil s osobou, o ktorej spôsobilosti na právne úkony práve rozhoduje, to znamená, že si takúto osobu pozve, prípadne ju sudca sám navštívi. Osoba, o ktorej spôsobilosti sa koná, môže požiadať, aby sa zúčastňoval konania jej dôverník, ktorý nie je jej zástupcom. Dôverník je osoba, ktorej dôveruje, ktorá je mu známa, pozná jeho návyky a s ktorou sa môže poradiť.

Zmeny sa týkajú aj konania o prípustnosti prevzatia a držania osôb v zdravotníckom zariadení, najmä pokiaľ ide o špeciálnu poučovaciu povinnosť súdu vo vzťahu k umiestnenej osobe, pričom súd musí zvoliť vhodný postup so zreteľom na zdravotný stav umiestneného človeka.

Správny súdny poriadok

Špecifickosť správneho súdnictva spočíva v tom, že prejednávané sú veci, ktorými sa už zaoberal, resp. mal sa zaoberať orgán verejnej správy s výsledkom vydania správneho aktu, resp. pri nečinnosti preskúmavaním dôvodu nekonania správneho orgánu. Správny súd preskúmava v správnom konaní (má sa na mysli správne konanie vo všeobecnosti zahŕňajúce aj ostatné druhy konania, ako napr. daňové, priestupkové) zákonnosť vydaného rozhodnutia a postupu konajúceho orgánu verejnej správy alebo skúma dôvody jeho nečinnosti, resp. či jeho zásah je takej intenzity, že ho možno označiť za nezákonný.

  • správna žaloba

Podmienkou domáhania sa ochrany v správnom súdnictve, pokiaľ zákon neustanoví inak, bude podanie žaloby po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov v konaní pred orgánom verejnej správy. Lehota na podanie správnej žaloby je 2 mesiace, osobitný predpis však môže ustanoviť kratšiu lehotu. Podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak Správny súdny poriadok alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

  • nové inštitúty a nové typy konaní

Správny súdny poriadok zavádza niekoľko typov konaní pred správnym súdom (napr. konania v správnom trestaní, vo veciach sociálnych, vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia, vo veciach zániku mandátu poslanca zastupiteľstva, starostu, primátora a predsedu samosprávneho kraja a hlavného kontrolóra, konanie o žalobe generálneho prokurátora na rozpustenie politickej strany, osobitné konanie vo veciach iných politických práv).

Novým typom konania je konanie o kompetenčnej žalobe, ktorého predmetom je rozhodnutie kladného kompetenčného konfliktu alebo záporného kompetenčného konfliktu. Tieto kompetenčné konflikty môžu pritom vzniknúť buď medzi orgánmi verejnej správy navzájom alebo medzi orgánom verejnej správy a iným od súdu odlišným subjektom. Správny súdny poriadok zavádza takisto konanie o správnych žalobách vo veciach správneho trestania, ktorým sa rozumie rozhodovanie orgánov štátu o priestupku, o správnom delikte alebo o sankcii a takistokonanie v sociálnych veciach, ktoré zahŕňajú okruh konaní, ktoré sa týkajú sociálneho a zdravotného poistenia.

Novým inštitútom v správnom súdnictve je uspokojenie žalobcu, v zmysle ktorého môže žalovaný orgán verejnej správy podať správnemu súdu návrh na uspokojenie žalobcu vydaním nového rozhodnutia, opatrenia alebo vykonaním iného úkonu, ak sa tým nezasiahne do práv, právom chránených záujmov alebo povinností tretích osôb a správny súd vo veci ešte nerozhodol.

Správny súdny poriadok priznáva široké oprávnenia zainteresovanej verejnosti. Zainteresovaná verejnosť má v určených prípadoch žalobnú legitimáciu a právo účasti na konaní za predpokladu, že sa jedná o veci životného prostredia podľa osobitného predpisu.

  • opravené prostriedky v správnom súdnictve

Správny súdny poriadok upúšťa od inštitútu odvolania, ktorý sa v súdnej praxi správnych súdov ukázal ako nevhodný, nakoľko správny súd nie je súdom skutkovým, ale účelom a cieľom konania v správnom súdnictve je preskúmanie zákonnosti rozhodnutí a opatrení orgánov verejnej správy, teda posudzovanie otázok právnych.

Zavádza sa nový inštitút kasačnej sťažnosti, ktorý má charakter mimoriadneho opravného prostriedku. Kasačnú sťažnosť možno podať proti právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu, ale len vo vymedzených prípadoch a v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia, proti ktorému smeruje. Občan musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom a takisto aj samotná kasačná sťažnosť a iné podania toho, kto podáva sťažnosť, musia byť spísané advokátom. O kasačnej sťažnosti rozhoduje Najvyšší súd Slovenskej republiky.

Správny súdny poriadok vypúšťa opravné prostriedky proti neprávoplatným rozhodnutiam orgánov verejnej správy. Posilňuje sa tým pravidlo, že v správnom súdnictve majú súdy rozhodovať iba o „zákonnosti“ už právoplatných rozhodnutí správnych orgánov.

Zavádza sa žaloba na obnovu konania i v správnom súdnictve, avšak len v obmedzenom rozsahu, najmä z dôvodu zabezpečenia realizácie rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora Európskej únie.

 

Zdroj: Tlačová správa Ministerstva spravodlivosti SR